Nie sme ovce !

Tieto poisťovne nie sú totižto u nás v porovnateľnom trhovom postavení. Rozdiel nie je len v pomere počtu poistencov zhruba 1 : 3 v prospech Dôvery. Rozdiel je najmä v zaangažovanosti na trhu so zdravím, kde Dôvera snáď s výnimkou RZP má nemalé aktíva vo všetkých oblastiach zdravotníctva ako takého. Včítane rehabilitácie, zariadení pre seniorov a pod. Je preto logické, že miera jej aktivizácie na zachovaní súčasného výhodného stavu by mala byť trojnásobne zreteľnejšia, ako Unionu. Ale celkom záhadne, nie je. Možným vysvetlením, ktoré sa tu priam ponúka je len to, že nemenovaná finančná skupina (ďalej len NFS) v pozadí Dôvery vie niečo, čo nevie Union. Alebo je s niekým na niečom dohodnutá. A Union nie. V súčasnom období, keď štátny zdravotnícky komplex je čím ďalej, tým viac disfunkčný a drahší, je miera úspešnosti projektov pod kuratelou NFS zarážajúca, ale nie zase až tak nelogická. Daný stav podľa hesla „najlepšie sa loví v mútnej vode“ totižto vyhovuje privatizérom mečiarovského typu – kúpiť sa dá za lacno a v podstate všetko. A tak sa už niekoľko rokov potichu privatizuje, skupuje, dražia sa prebytočné kapacity, využívajú sa eurofondy na spolufinancovanie vysoko humánnych projektov. Sem tam sa nejaká firma alebo nadácia blisne darovaním drahej techniky pre úbohú nemocnicu a my sa aj z toho mála úprimne potešíme. Medzitým, samozrejme, čo najďalej od centra diania, je 10 menších nemocníc na východe Slovenska vo vysokom štádiu privatizačnej rozpracovanosti a pokračuje sa veselo ďalej. Pokusné sondy smerom k nemocnici v Šaci patria už do kategórie lovu väčších rýb, ale nebojte sa, fakultné nemocnice neprichádzajú do úvahy. Skutočná a pravdivá odpoveď na otázku prečo nie však nie je motivovaná náhlym nadobudnutím sociálneho cítenia. Je oveľa prozaickejšia a krutejšia : „ Ďakujeme, tie nech si nechá štát, my bezdomovcov a asociálov neošetrujeme. Ministri zdravotníctva v ére po Zajacovi ( 3x Smer, 1x KDH) nielenže nemali odvahu pokračovať v reformnom kurze, ale naopak namiesto systémových zmien forsírovali zvláštnu agendu informačného zahlcovania obyvateľstva nepodstatnými úvahami typu : jedna štátna poisťovňa bude lepšie riešenie, alebo cenová kategorizácia liekov a zdravotných úkonov všetko vyrieši. Tieto verbálne mediálne hry v princípe nemajú takmer žiadny vplyv na dostupnosť a kvalitu poskytovaných služieb. To, či odmena súkromnej ZP je 0,01 alebo 0,001 % nijako nerieši (ne)kvalitu zdravotníctva podobne, ako to, čo všetko si dá VšZP do nákladov a správnej réžie spôsobom, ktorého výsledkom je, že za posledných 10 rokov de fakto 2 x skrachovala a musel ju sanovať štát zo štátneho rozpočtu. Konečný „rozdiel“ je v tom, že v oboch prípadoch sú to peniaze daňových poplatníkov.Ale skúsme sa vrátiť na začiatok a nájsť odpovede na zvláštne chovanie sa ZP Dôvera v situácií, keď jej ide doslova o život. Je jasné, že výhodnosť podnikania v oblasti zdravotného poistenia dnes a v období pred rokom 2008, t.j. pred začatím krízy a vyprázdnením štátnej pokladnice, je neporovnateľná. S nedostatkom verejných zdrojov prišli na rad podnikateľské neduhy, ako sú zvýšená miera nedobytných pohľadávok, verejný aj politický tlak na úspory v štátnom rozpočte a teda aj v jeho príslušných kapitolách alebo tzv. nepredvídateľnosť vývoja trhového segmentu (politické manipulovanie s % výškou správcovskej odmeny). A pôvodná lukrativita sa rozplynula, i keď vlastne misia aj tak splnila svoj účel, pretože konzorciu medzitým umožnila pre nás nekontrolovane rozvinúť svoje aktivity naprieč celým zdravotníctvom. Otázka teda znie, čo teraz so zdravotnou poisťovňou ?A tu z čista jasna sa objaví vláda s kvázi socialistickou agendou a staronovou tézou o spásonosnosti návratu k systému s jednou štátom riadenou zdravotnou poisťovňou. Rébus je vyriešený, sláva autorovi myšlienky zaistená. Ale ako na to, keď Slovensko ako člen elitného európskeho klubu musí dodržiavať nielen svoje, ale aj európske právne záväzky. To by však neboli goriliaci, keby aj v tých najzložitejších situáciach nenašli jednoduché riešenie. Predsa ZP odkúpime, nevadí že z prázdnej štátnej kasy, oficiálne to „napíšeme“ na štátnu dlhovú službu a hotovo. Prípadne ich vyvlastníme, čo je v podstate to isté. Takže už ide len o cenu. A tu sa v predstihu nie až tak veľkom, pretože všetko podstatné sa udialo až po uzretí výsledkov tohoročných marcových volieb, stanú v rýchlom slede podstatné veci. Po dlhšej dobe ZP Dôvera napriek kritike verejnosti i akože novej vlády vyplatí dividendy, inými slovami vráti majiteľom a NFS minimálne prvotne vložený základný kapitál. A zároveň rôznymi špekuláciami, ktoré tu nechcem teraz popisovať, lebo by vydali na samostatný blog, sa im podarí nafúknuť cenu ZP (nominálnu hodnotu spoločnosti) na neuveriteľných 450 mil. EUR, ktoré vzápätí verbálne potvrdí predseda vlády ako možnú hodnotu ZP Dôvery alebo jej poisteneckého kmeňa. Táto suma sa týmto stáva základnou axiómou, od ktorej sa bude odvíjať skutočne vyplatená cena za odstúpenie spoločnosti z trhu, a občanovi môže byť úplne jedno, či to bude formou dohodnutia cez kúpno-predajnú zmluvu alebo ako kompenzácia za vyvlastnenie. Lebo sociálna demokracia je tu pre obyčajných ľudí, lebo sa to dohodlo asi pri Coca-cole, lebo gorila sa ešte stále vyšetruje bez obvinených. A čo ostane nakoniec občanovi, keď nebude chcieť zveriť svoje zdravie do rúk novovznikajúceho konzorcia NFS + štát ? No predsa I S T O T Y. Naisto zvýšené odvody na zdravotnom poistení (dani) a teda zvýšenie príjmu nového konzorcia, tu skúsim spísať aspoň niektoré :- nový odvod z práce na dohodu (brigády) pre všetkých občanov nad 18 rokov včítane starobných a výsluhových dôchodcov- zvýšenie vymeriavacieho základu pre minimálny odvod - zvýšenie odvodového stropu, teda maximálnej sumy, ktorú „bohatý“ zamestnanec musí odviesť na ZP - rôzne nenápadné formy umelého znižovania nezdaniteľného základu pri príjmoch fyzickej osoby- zvýšenie doplatkov za lieky podľa novej kategorizácie liekov- zníženie percenta odvodov za poistencov štátu, teda člena konzorcia